Identita

Keď sa ťa niekto opýta: „Kto si?“ Čo by si mu odpovedal/a? Si chlapec, dievča, Slovák, kresťan, vydatá, slobodný...? Pred rokmi, a možno ani nie tak dávno, by som odpovedala, že som človek, žena, dcéra, priateľka. No nie som len to, som viac,  som Božie dieťa. Ale na uvedomenie tohto faktu - identity, som musela dozrieť. Trvalo mi skoro štvrť storočia, uvedomiť si to, prijať a začať podľa toho aj žiť.

Myslím, že veľa mladých ľudí, no nie len oni, hľadá odpoveď práve na otázku svojej identity. Často si tento pojem pletú s popularitou, kedy dievčatá chcú byť krásne a zameriavajú sa len na svoj zovňajšok, chlapci chcú byť populárni a taktiež idú len po vonkajšom imidži. Identitu si pletú s počtom falošných priateľov na sociálnych sietiach alebo počtom lajkov, ktoré im dajú známi či neznámi. Aj dospelí a zrelí ľudia majú tento problém, podliehajú beznádeji a depresii, majú pocit nepochopenia, nevedia, kým sú.

Identita (z lat. identicus – totožný, rovnaký), inak nazývaná aj autentické bytie, je pojem vyznačujúci jednotu vnútorného psychologického života človeka a jeho konania. Ide tiež o intenzívny pocit vlastnej totožnosti, ktorý jedinec prežíva so svojou komunitou. Stotožnenie jedinca s identitou možno charakterizovať ako dôveru a stavanie svojho zmyslu života. Ľudská identita môže byť ako získaná, tak aj daná. (zdroj: Wikipedia)

Počas života zažívame rôzne situácie, od detstva až do dospelosti sa formujeme. Jeden kňaz povedal, že niekedy trvá, kým z mozgu príde myšlienka do srdca, a že si ju treba tak dlho opakovať v mysli, kým tam nedotečie. Srdce je to čerpadlo odkiaľ všetko pramení. Opakuj si, že si Božie dieťa, lebo to je fakt, až kým to nepocítiš aj v srdci a nezačne sa to prejavovať v tvojom živote.

Keď som bola dieťa namiesto rozprávok mi babka čítala Bibliu pre deti. Prečítali sme ju asi 3x. Páčili sa mi tie príbehy, v tom období to boli pre mňa len príbehy. Keď som bola na základnej škole, mala som nálepku dobrá žiačka a slušné dievča. Zažívala som posmešky pre okuliare a aj preto, že som vedela odpovedať na náboženstve. Nezaujímali ma šminky a ani móda. Boha som vo svojom živote mala, ale bol to zvyk. Nedeľa do kostola, v piatok na mládežnícku omšu s kamoškou a nič viac. On nebol ten, kvôli komu som tam chodila. Vždy to boli ľudia. Raz ako birmovanci sme mali u nás na fare duchovnú obnovu, presne si pamätám, že som sedela na rohu stola v tvare písmena L a kaplán hovoril, že „nemôžete poznať seba, kým nepoznáte Boha“. Vtedy som mala veľký problém s tým, kto som. Úprimne – nevedela som to.

Birmovka bola zvláštny čas môjho formovania. Dala mi korienky mojej identity. Babka a rodičia zasiali tie potrebné semienka. Po birmovke sme mali na fare stretká a rôzne akcie, nechcelo sa mi tam moc chodiť, ale nechcela som stratiť kamošku. No chodila som tam len pre čas strávený s ňou. Raz pri modlitbe, som zažila radosť, akú som dovtedy nezažila, ktorá ostala v mojom srdci ako silná spomienka. Vtedy som mala pocit, že viem kým som. Aj spolužiačka, ktorá ma poznala od škôlky mi povedala, že som akási iná a ozaj som sa vtedy tak cítila, ale len na chvíľu. Prišla stredná a prišiel prvý chalan, prvý rozchod a šikana od jeho spolužiačok. Bola chvíľu, ale dotklo sa ma to natoľko, že som začala fajčiť a piť. Fajčila som viac ako pol roka, krabička cigariet padla každý deň, asi rok som každý piatok chodila na diskotéky a nikdy som neostala triezva. Z dobrej žiačky sa stal priemer a chodenie poza školu.  Temnota vo mne sa chcela rozliať a pohltiť ma, ale jeden malý plamienok radosti, ktorý som zažila raz pri modlitbe stále horel, slabo ale bol tam. Vedela som, že takto žiť nechcem, a že toto nie je človek, ktorým chcem ostať. Opäť ma kamarátka zavolala na „farské“ akcie a tak som išla. Začiatky boli kostrbaté, ale Boh mi posielal do cesty ľudí, dával mi do srdca túžby a formoval ma, ukazoval mi, aké potrebné je mať s Ním vzťah. Stala sa zo mňa animátorka, začala som aktívne slúžiť vo farnosti. Cez toto obdobie by som sa mohla prirovnať k fakli, ako rýchlo som sa vedela zapáliť, horela som len chvíľu a pri nejakej nepríjemnosti som zhasla, vzdala to. Prišlo ďalšie obdobie, kedy som to vzdala na niekoľko rokov. No Boh je verný. (2.Sol 3,3) Stále som mala v srdci túžbu nejako slúžiť Bohu. Veľa som od Neho dostala, a túžila som Mu to nejakým spôsobom oplatiť. Aj počas rokov, ktoré som žila len na Sv. omšiach a občasných kresťanských podujatiach, stále ten plamienok z modlitby pred rokmi tlel v mojom srdci. Pred rokom a pol ma kamarát zavolal do spoločenstva. Aj tam začiatky boli plné strachu a očakávaní a rôznych emócií, no tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. (Rim 8,28) Našla som svoju služobnosť ako modlitebník a môžem povedať, že končene viem kto som. A ak sa mám teraz k niečomu prirovnať obdobie môjho života, použila by som slovo lampáš, nie vždy horím silno a je ma vidno, ale to vôbec nevadí, podstatné je, že horím stále a stojím pevne na skale istá si svojou identitou.

Diabol chce, aby sme sa nechali ním zotročiť, nahovára nám a podsúva nám falošné identity. No ak budeš hľadať Pravdu a naučíš sa na Nej stáť, budeš ako muž, ktorý postavil dom na skale, a keď príde búrka neotrasie tebou, čo sa bude okolo teba diať. (Mt 7, 24-25) Pravda je v Božom slove. Každá cesta, ktorou sa rozhodneme ísť má svoje následky. Stáť na skale znamená prijať aj následky našich rozhodnutí. Boh miluje hriešnika a nenávidí hriech. Je jedno aký veľký je tvoj hriech, Jeho milosrdenstvo a láska je väčšia. Príbeh o mártnotratnom synovi je o každom jednom z nás. (Lk 15,11-32)

Páči sa mi príbeh o chlapcovi v lietadle. Lietadlo dostane turbulencie a všetci si musia zapnúť pásy a začínajú byť nervózni. Jeden chlapec je ale pokojný a kreslí si ďalej. Pani na sedadle vedľa sa ho pýta, či sa nebojí a on jej na to odpovedá, že nie, lebo pilotom lietadla je jeho ocko a vie, že bezpečne doletia do cieľa.

Na záver ti chcem povedať pár faktov o tebe a o tom kto si v Kristovi:

• Si Boží chrám (1.Kor 3,16)
• Si Jeho adoptívny syn a dcéra (Gal 4,5)
• Si spasený/á (Ef 2,8)
• Si milovaný/á (Ž 149,4)
• Si Boží človek (1.Tim 6,11)

A si ešte oveľa viac, a ak to chceš vedieť, otvor si Sväté písmo a hľadaj pravdy o sebe, ktoré o Tebe hovorí Náš Nebeský Ocko.  Povzbudzujem ťa do toho, keď prijmeš túto identitu Božieho dieťa, budeš ako chlapec v príbehu, istý/á, že nech nastanú akékoľvek turbulencie v tvojom živote bezpečne dorazíš do cieľa svojej cesty. Žehnám ti veľa odvahy hľadať a nasledovať Pravdu.